Budúci program Horizont Európa na roky 2028 – 2034 by mal byť flexibilnejší, menej centralizovaný a viac riadený odborníkmi. Návrh správy spravodajcu Európskeho parlamentu Christiana Ehlera prináša víziu reformy európskej politiky výskumu a inovácií a otvára diskusiu o tom, ako má vyzerať 10. rámcový program EÚ v čase rastúcej globálnej konkurencie.
Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) sa usiluje o zásadnú zmenu fungovania budúceho programu Horizont Európa. Cieľom je posilniť vplyv výskumníkov a odborníkov na tvorbu výziev na financovanie a obmedziť priamy zásah útvarov Európskej komisie do implementácie programu. Poslanci chcú, aby bol systém viac orientovaný zdola nahor a pružnejšie reagoval na potreby vedeckej a inovačnej komunity v Európe.
Hlavný spravodajca Európskeho parlamentu pre legislatívu programu Horizont Európa Christian Ehler preto predložil návrh správy (draft report) k nariadeniu o programe Horizont Európa na obdobie 2028 – 2034. Ide o pracovný legislatívny dokument výboru ITRE, ktorý predstavuje počiatočnú pozíciu Európskeho parlamentu k návrhu Európskej komisie a zároveň základ pre ďalšie rokovania, pozmeňujúce návrhy a hlasovanie vo výbore aj v pléne.
Vízia Christiana Ehlera pre budúcnosť Horizont Európa
Návrh správy k budúcemu programu Horizont Európa na roky 2028 – 2034 predstavuje výzvu na výraznú transformáciu európskej výskumnej politiky. Reaguje na rýchlo sa meniace globálne technologické a geopolitické prostredie a upozorňuje, že Európa musí prispôsobiť svoj rámcový program, ak si chce udržať vedecké líderstvo, ekonomickú konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu.
Podľa Ehlera boli rámcové programy EÚ dlhodobo základom vedeckého a technologického rozvoja Európy. Podporovali prelomové výskumné projekty, strategické priemyselné odvetvia aj medzinárodnú spoluprácu a významne prispeli k prosperite a bezpečnosti európskej spoločnosti. Dnes však Európa čelí rýchlejším inovačným cyklom, silnejšej globálnej konkurencii a obmedzeným verejným zdrojom, čo si vyžaduje sústredenie na strategické priority s jasnou európskou pridanou hodnotou.
Kľúčovým prvkom návrhu je vytvorenie flexibilnejšieho a viac decentralizovaného systému výskumu a inovácií postaveného na vedeckej excelentnosti a akademickej slobode. Ehler kritizuje návrh Európskej komisie, ktorý by viac prepojil Horizont Európa s Európskym fondom konkurencieschopnosti a oslabil autonómiu Európskej výskumnej rady a Európskej rady pre inovácie. Podľa neho by to mohlo zvýšiť politickú kontrolu nad financovaním výskumu a oslabiť efektívnosť programu. Navrhuje preto model, v ktorom verejné autority určujú strategické priority a rozpočty, zatiaľ čo implementáciu riadia nezávislí experti.
Jedným z najvýraznejších návrhov je prepracovanie Piliera 2 programu Horizont Európa, ktorý sa zameriava na riešenie spoločenských výziev a podporu priemyselných technológií. Podľa návrhu by sa mal viac sústrediť na strategické priority dohodnuté na európskej úrovni, zatiaľ čo implementáciu by riadili expertné orgány inšpirované modelom agentúr typu ARPA, ktoré podporujú prelomové a rizikovejšie projekty. Cieľom je znížiť administratívne prekážky, obmedziť tzv. incumbency bias – teda zvýhodňovanie už etablovaných hráčov – a podporiť inovatívne projekty s vysokým dopadom. Návrh zároveň zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev a spoločných podnikov, ktoré môžu vytvoriť kritickú masu v strategických sektoroch a urýchliť prechod od výskumu k priemyselnému využitiu.
Osobitnú pozornosť venuje návrh zachovaniu autonómie Európskej výskumnej rady (ERC) a Európskej rady pre inovácie (EIC). Politické zasahovanie do ich riadenia by podľa správy mohlo oslabiť excelentnosť programu a znížiť schopnosť Európy prilákať špičkových vedcov a inovátorov.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj programy podpory výskumníkov, ako sú Marie Skłodowska-Curie Actions, ktoré pomáhajú udržiavať talenty v Európe a posilňujú vedeckú základňu kontinentu. Ehler zároveň upozorňuje na potrebu jasnejších pravidiel medzinárodnej spolupráce a väčšieho dôrazu na bezpečnostné aspekty výskumu v meniacom sa geopolitickom prostredí.
Novým prvkom návrhu je koncept tzv. moonshots – strategických iniciatív zameraných na dosiahnutie ambicióznych európskych cieľov prostredníctvom koordinovaného výskumu, politík a investícií. Nejde len o finančné nástroje, ale o širší rámec spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ktorý má priniesť konkrétne výsledky v kľúčových oblastiach. Moonshots by mali pomôcť Európe sústrediť zdroje na strategické technologické a spoločenské výzvy a poskytnúť rámcovému programu jasnejší smer v čoraz konkurenčnejšom globálnom prostredí.
Diskusia o budúcnosti programu sa len začína
Návrh správy Christiana Ehlera predstavuje dôležitý krok v diskusii o podobe 10. rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie. V nasledujúcich mesiacoch budú poslanci Európskeho parlamentu predkladať pozmeňujúce návrhy a rokovať o konečnej podobe legislatívy, ktorá následne vstúpi do rokovaní s Európskou komisiou a členskými štátmi.
Reakcia Európskej asociácie univerzít (17.03.2026, odkaz).
Zdroj: Draft report- Christian Ehler