Systémové zmeny, rastúca medzinárodná integrácia a stabilizácia prostredia

Aktuálne prebieha medzirezortné pripomienkové konanie k dokumentu Správa o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2024, ktorý pripravilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Dokument prináša komplexný prehľad vývoja vedy, výskumu a inovácií (VVI) a predstavuje dôležitý podklad pre ďalšie nastavovanie verejných politík v tejto oblasti.

Správa potvrdzuje, že rok 2024 bol obdobím pokračujúcich systémových reforiem, posilňovania strategického riadenia a rastúcej medzinárodnej integrácie slovenského výskumu. Zároveň otvorene pomenúva aj pretrvávajúce výzvy, najmä v celkovej úrovni investícií do výskumu a vývoja.

Výrazný pokrok v implementácii národnej stratégie

Jedným z najpozitívnejších zistení správy je výrazné zlepšenie plnenia Akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií (2023). K 30. júnu 2025 bolo splnených 70 % opatrení, čo predstavuje významný posun oproti predchádzajúcemu obdobiu. Medzi najdôležitejšie systémové zmeny patria:

• zavedenie konceptu výkonnostných zmlúv a ďalších motivačných prvkov vo financovaní verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií,
• zapracovanie prvkov hodnotenia kvality do inštitucionálneho financovania,
• zavedenie predbežného plánu financovania, ktorý na jednom mieste združuje všetky plánované výzvy bez ohľadu na zdroj financovania,
• vytvorenie jednotného portálu pre výzvy VVaI – vvi.gov.sk.

Opatrenia podporujú vyššiu predvídateľnosť financovania, transparentnosť, kvalitu a výkonnosť, čo sú dlhodobo formulované priority akademickej obce.

Rast súkromných investícií a stabilizácia verejných zdrojov

Správa potvrdila pozitívny trend zapájania podnikateľského sektora do výskumno-inovačných aktivít a medziročný nárast výdavkov na výskum a vývoj zo súkromných zdrojov, ktoré v roku 2024 dosiahli 0,6 % HDP (medziročný nárast o 0,02 percentuálneho bodu).

Verejné rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj dosiahli v roku 2024 viac ako 468 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 14 miliónov eur. Stabilitu grantového prostredia má  posilniť predbežný plán financovania.

Celkové výdavky na výskum a vývoj (0,98 % HDP) naďalej zaostávajú za priemerom EÚ (2,24 % HDP) a za cieľom 3 % HDP. Financovanie VVI v SR je ednou z kľúčových systémových výziev, ktorú je potrebné riešiť.

Pokrok v plnení strategických cieľov

Od prijatia národnej stratégie v roku 2023 sa pozitívnym smerom posunulo 12 z 23 hlavných cieľov. Priaznivý trend možno sledovať najmä:

• v podiele MSP (malé a stredné podniky) s produktovými inováciami,
• v publikačnej výkonnosti,
• v objeme zdrojov získaných zo zahraničia,
• v raste podielu zahraničných doktorandov a vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Osobitne pozitívnym zistením je, že Slovensko už dosiahlo niektoré cieľové hodnoty stanovené do roku 2030, napr.  v oblasti celoživotného vzdelávania či v indikátore otvorených dát (Open Data Maturity). V roku 2024 hodnota indikátora otvorených dát dosiahla 96 %, pričom cieľom do roku 2030 bolo prekročiť hranicu 95 %.

Medzinárodná spolupráca ako silná stránka

V roku 2024 Slovensko evidovalo v databáze Web of Science 8 135 vedeckých publikácií a umiestnilo sa tak na 19. mieste v rámci EÚ-27. Po predchádzajúcom poklese tak publikačná aktivita opätovne mierne rastie, hoci výkon na 1 000 obyvateľov (1,50) zaostáva za priemerom EÚ. Pozitívnym trendom je vysoký podiel otvoreného prístupu (64 %), ktorý sa spája s vyššou citovanosťou. Priemerný počet citácií na publikáciu vzrástol na 2,15. Kvalitu výskumu potvrdzuje 50 vysoko citovaných prác s výrazne vyšším citačným ohlasom než v predchádzajúcom roku, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva medzinárodná spolupráca (57 % publikácií a 94 % vysoko citovaných prác). Významná časť produkcie (59 %) sa zároveň viaže na ciele udržateľného rozvoja a dosahuje nadpriemernú citovanosť, čo posilňuje medzinárodnú viditeľnosť a spoločenskú relevanciu slovenského výskumu.

Správa poukazuje na aktívnu účasť slovenských subjektov v programe Horizont Európa a ďalších programoch EÚ. Medzi ďalšími míľnikmi medzinárodných vedecko-technických iniciatív nájdeme podpis dohody Artemis o mierovom prieskume vesmíru, pristúpenie k iniciatíve Zero Debris Charter v rámci ESA, alebo vynesenie štvrtej slovenskej družice GRBBeta.

Výzvy, ktoré nemožno prehliadať

Správa otvorene pomenúva oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva:

• celková úroveň investícií do výskumu a vývoja je stále pod úrovňou priemeru EÚ,
• v rebríčku European Innovation Scoreboard patrí Slovensko dlhodobo medzi tzv. začínajúcich inovátorov (24. pozícia),
• atraktivita výskumného prostredia si vyžaduje ďalšie zlepšovanie.

Tieto fakty však zároveň podčiarkujú význam pokračujúcich reforiem a potrebu dlhodobej politickej stability v oblasti vedy a výskumu. Zavedené reformy, rastúca medzinárodná integrácia, zlepšujúce sa strategické riadenie a pozitívne trendy v niektorých ukazovateľoch vytvárajú predpoklady pre ďalšie posilňovanie kvality a konkurencieschopnosti.

Zdroj: link

Foto: Pixabay