Spoločné vyhlásenie európskych univerzitných a výskumných organizácií vyzýva členské štáty a Európsky parlament na ambiciózne financovanie výskumu a inovácií v nasledujúcom rozpočte Európskej únie na roky 2028 – 2034.
Európa stojí pred rozhodnutím, ktoré významne ovplyvní jej vedeckú, technologickú a hospodársku pozíciu v nasledujúcich desaťročiach. V čase prípravy nového viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2028 – 2034 preto európska výskumná a vysokoškolská komunita zdôrazňuje, že výskum a inovácie nie sú výdavkami, ktoré je potrebné obmedzovať, ale strategickou investíciou do budúcej konkurencieschopnosti, bezpečnosti, odolnosti a prosperity Európy. Spoločné vyhlásenie Investing in what makes Europe strong významných európskych asociácií zastupujúcich univerzity, výskumné organizácie a výskumné inštitúcie, upozorňuje na potrebu zabezpečiť dostatočné a predvídateľné financovanie programu Horizont Európa, vlajkového nástroja EÚ pre výskum a inovácie.
Najmenej 200 miliárd eur pre Horizont Európa
Jednou z hlavných požiadaviek vyhlásenia je zvýšenie rozpočtu programu Horizont Európa na minimálne 200 miliárd eur. Európska komisia v súčasnosti navrhuje rozpočet vo výške 175 miliárd eur. Podľa signatárov však táto suma nezodpovedá ambíciám, ktoré si Európska únia stanovuje v oblasti vedeckej excelentnosti, prelomového výskumu, inovácií a dlhodobého technologického rozvoja. Zároveň upozorňujú, že nominálny nárast rozpočtu v porovnaní so súčasným programom je potrebné vnímať aj v kontexte inflácie a rastúcich nákladov na výskum. Požiadavka na rozpočet najmenej 200 miliárd eur zároveň vychádza z návrhu Európskeho parlamentu. Cieľom je zabezpečiť, aby Horizont Európa disponoval zdrojmi v rozsahu potrebnom na napĺňanie európskych strategických priorít.
Samotná výška rozpočtu však podľa vyhlásenia nestačí. Výskum si vyžaduje dlhodobé plánovanie, stabilné pracovné miesta pre výskumníkov, budovanie výskumných infraštruktúr a medzinárodných partnerstiev. Preto signatári požadujú, aby finančný rámec Horizont Európa predstavoval minimálny záväzok, nie iba orientačnú alokáciu. Navrhujú tiež stabilné a predvídateľné financovanie, v rámci ktorého by bolo každoročne záväzne alokovaných najmenej 12 % celkového rozpočtu programu. Nové priority by mali byť financované z dodatočných zdrojov, a nie na úkor už garantovaného financovania výskumu a inovácií. Pre vysoké školy a výskumné organizácie je táto požiadavka zásadná. Stabilita európskeho financovania umožňuje plánovať výskumné kapacity na viac rokov, získavať a udržať kvalitných výskumníkov a budovať medzinárodnú spoluprácu.
Vyhlásenie zároveň zdôrazňuje potrebu vyváženého financovania celého výskumného a inovačného spektra– od excelentného výskumu cez rozvoj výskumného talentu a skorú kolaboratívnu fázu až po prelomové inovácie. Osobitná pozornosť má byť venovaná aktivitám s nižšou a strednou technologickou pripravenosťou. Práve v týchto fázach vznikajú rizikové, ale potenciálne zásadné vedecké a technologické riešenia, pri ktorých súkromné investície ešte nemusia byť dostatočné. Horizont Európa by mal preto podľa signatárov naďalej sústreďovať podporu najmä na excelentný výskum, tvorbu poznatkov, výskumné infraštruktúry, výskumný talent a skoršie fázy výskumno-inovačného procesu. Nasledujúce fázy – napríklad zavádzanie technológií na trh, či náklady na výstavbu infraštruktúry – by mali byť financované prostredníctvom iných nástrojov EÚ, najmä pripravovaného Európskeho fondu konkurencieschopnosti („European Competitiveness Fund“, ECF)
Signatári zároveň vyzývajú členské štáty a Európsky parlament, aby dosiahli dohodu o právnom rámci Horizont Európa a o viacročnom finančnom rámci včas, aby sa nový program mohol začať v januári 2028. Oneskorenie by prinieslo neistotu pre žiadateľov, narušilo európsku výskumnú spoluprácu a spomalilo realizáciu priorít EÚ v oblasti výskumu a inovácií. Spoločné vyhlásenie zároveň pripomína, že európska úroveň financovania nemôže nahradiť národné investície do výskumu a inovácií. Národné financovanie je základom európskeho výskumného systému a Horizont Európa ho dopĺňa podporou aktivít, ktoré prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu prostredníctvom európskej spolupráce. Signatári preto vyzývajú členské štáty, aby spolu s ambicióznym rozpočtom Horizont Európa napredovali aj ich investície. Každý členský štát má do roku 2030 dosiahnuť investície do výskumu a inovácií vo výške najmenej 3 % HDP, vrátane cieľa 1,25 % HDP z verejných zdrojov.
Pre Slovensko je tento rozmer osobitne významný. Úspešné využívanie európskych programov nie je možné dlhodobo postaviť iba na konkurencii o grantové prostriedky na úrovni EÚ. Potrebná je zároveň stabilná domáca výskumná základňa, dostatočné financovanie vysokých škôl a výskumných organizácií, kvalitná výskumná infraštruktúra a podmienky umožňujúce rozvoj a udržanie výskumného talentu.
Investícia do výskumu je investíciou do budúcnosti Európy
Spoločné vyhlásenie vysiela jasný signál: Európa nemôže posilniť svoju konkurencieschopnosť, technologickú suverenitu, bezpečnosť a odolnosť bez silnej a dlhodobo financovanej výskumnej a inovačnej základne. Rozhodnutia o rozpočte na roky 2028 – 2034 preto nebudú iba otázkou nastavenia jednotlivých európskych programov. Budú rozhodnutím o tom, akú úlohu bude mať Európska únia vo svetovej vede, technológiách a inováciách v nasledujúcich desaťročiach.
Slovenská rektorská konferencia považuje stabilné a predvídateľné investície do výskumu, vývoja a inovácií za jednu z podmienok dlhodobého rozvoja európskeho aj slovenského vysokoškolského a výskumného priestoru. Silná Európa potrebuje silné univerzity, kvalitný výskum a dostatok zdrojov na premenu poznatkov na riešenia pre spoločnosť a hospodárstvo.
Spoločné vyhlásenie podpísali CESAER, Coimbra Group, European University Association (EUA), EU-LIFE, The Guild, LERU a YERUN.