V priebehu ostatných desiatich rokov náš vzdelávací systém prešiel hlbokými zmenami. Poznamenal ho dramatický a mimoriadne rýchly proces expanzie vysokoškolských inštitúcií. Nárast počtu vysokých škôl nemotivovali iba vzdelávacie potreby. Súčasná intenzívna migrácia pracovnej sily predpokladá porovnateľnosť poskytovanej kvalifikácie a transparentnosť vzdelávanej sústavy. Potrebné štrukturálne reformy začali zmenou stupňov vzdelávania. Začínajúc bakalárskou úrovňou cez inžiniersky stupeň až po tretiu najvyššiu doktorandskú kvalifikáciu. Okrem toho zavedené hodnotenie vedomostí kreditmi umožňuje ich akumuláciu a prenos medzi jednotlivými školami a krajinami. Kľúčové poslanie zohráva kontrola kvality prostredníctvom akreditácie a evalvácie aktivít vzdelávacích inštitúcií. Predstavuje rozhodujúci predpoklad akceptácie našich diplomov v spoločnej Európe.
Dnešný systém vzdelávania, po rokoch stagnácie nepopierateľne pozitívne zmenil svoju konfiguráciu. Určite je flexibilnejší a širšie reflektuje dnešné vývojové trendy. Moderné študijné programy ho otvárajú svetu. Vhodne využívaná autonómia riadenia s účasťou partnerov z praxe posilňuje schopnosť konkurencie. Táto transformácia škôl prebiehala v porovnaní s vyspelým zahraničím pri dlhodobom duálnom deficite ich financovania. Podiel na vzdelávanie nedosahuje polovicu európskeho priemeru. Asymetria podfinancovania je ešte výraznejšia v oblasti vedy a výskumu. Najmä z dôvodu zanedbateľných súkromných zdrojov na túto aktivitu.
Modernizácia univerzít siaha ale ďaleko za ich súčasné poslanie. Popri uvedenej zmene štruktúry, reformný proces predpokladá dosiahnutie ďalších dôležitých zámerov. Podpora výmeny študentov a vedecko-pedagogických pracovníkov produkuje potenciál na odstránenie bariér, ktoré bránia našim školám plne sa integrovať do spoločného uznávaného systému. Okrem toho viaceré naše odbory a nateraz používané spôsoby výučby sa žiada prehodnotiť. Osobitne z aspektu zamestnanosti absolventov, medzinárodnej dimenzie, zdanlivej atraktívnosti ako aj potrieb celoživotného vzdelávania.
Produkcia nových poznatkov akceleruje. Narastajú zdroje nových informácií, spolu so spôsobmi ich šírenia. Výskumné a inovačné poslanie univerzít sa stalo oveľa významnejším. Viaceré ďalšie faktory ovplyvnili vývoj súčasného vzdelávacieho systému. Dôsledkom je rôznorodosť škôl a roztrieštenosť ich poslania. Nielen v zameraní štúdia, úrovni výskumu a finančnom zázemí. Celková štruktúra sa zdá byť rozvrstvená. Niektoré vzdelávacie inštitúcie je možné súčasne zadeliť do rozdielnych kategórií. Viaceré naše popredné univerzity si dlhodobo vytvárajú reputáciu vo výskume aj na medzinárodnej úrovni. Získali európsky štatút centier excelencie. Už skôr, v rámci európskych výskumných programov. Alebo najnovšie ich budujú na základe úspešných programov Európskych štrukturálnych fondov.
Nevyhnutná kategorizácia existujúcich vzdelávacích inštitúcií môže významne ovplyvniť ich ďalší vývoj. Demografické zmeny znamenajú značnú výzvu. Nepriaznivý dopad poklesu maturantov nateraz školy kompenzujú zbytočným rozširovaním štúdia nad bakalársku úroveň. Iba tak sa zatiaľ darí zachovať niektoré špecializácie. Paradoxne väčšinou akreditáciou hodnotené ako excelentné. V rozpore s očakávaním, že kratší prvý stupeň zníži výdavky na vysokoškolské vzdelanie. Zmysluplnejšiu alternatívu predstavuje celoživotné vzdelávanie. S cieľom získať novú kvalifikáciu, rozšíriť vedomostný obzor, získať nové zručností alebo podporiť osobnostný rast.
S tvorbou spoločného Európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru dopyt po talentoch narastá. Zvlášť doktorandi, ale aj študenti v magisterskom stupni postupne prestávajú byť odkázaní iba na náš vzdelávací systém. Pribúdajú možnosti výberu školy, absolvovania časti štúdia alebo doplnenia kvalifikácie. Nielen doma, ale aj inde. Pracoviská schopné prilákať týchto záujemcov, získajú talenty. Na viacerých špecializáciách akútna potreba na zachovanie kvalitného vzdelávania ako aj reputácie výskumu.
Otvorený vzdelávací priestor umožňuje import cudzích škôl. Zatiaľ spornej kvality. Zväčša s výučbou v nateraz príbuzných jazykoch a hospodársky nezaujímavých programoch. Konkurencia na trhu vzdelávania a zahraničné investície iste prilákajú aj významnejšie školy so vzdelávaním v potrebnejších segmentoch.
Rektorská konferencia, napriek pochopiteľnej rôznorodosti záujmov svojich členov má ambíciu konštruktívnym dialógom so všetkými zainteresovanými partnermi identifikovať optimálne riešenia a prijímať múdre rozhodnutia. Navyše podporiť prebiehajúce reformy. Možno najdôležitejšie od vzniku prvej Univerzity v Bologni. Paradoxne založenej nie vládou, ale študentmi. Už pred viac ako deväťsto rokmi. V zaujme dôstojného postavenia našich vzdelávacích inštitúcii v spoločnom Európskom vzdelávacom a výskumnom priestore.
Ján Bujňák
viceprezident SRK
SLOVENSKÁ REKTORSKÁ KONFERENCIA
Vazovova 5
812 43 Bratislava
Slovenská republika, EU
e-mail: srk@srk.sk
mobil: 0903 23 23 51