Ľubľanská deklarácia o rodovej rovnosti vo výskume a inováciách

Ľubľanská deklarácia o rodovej rovnosti má za cieľ napraviť nerovnováhu vo výskume a inováciách. 26. novembra 2021 ju v Bruseli prijalo 34 európskych krajín a Európska komisia. Slovenská republika zatiaľ nie jej je signatárom. 

Signatári deklarácie sa zaväzujú zlepšiť rodovú rovnováhu vo výskume. Aj doterajšie prieskumy ukazujú, že hoci podiel žien a mužov, ktorí dokončia vysokoškolské vzdelanie je viac menej rovnaký, rodový rozdiel v pracovných pozíciách súvisiacich s výskumom a inováciami pretrváva (zdroj „She Figures“ 2021). Len 33 % z výskumníkov v Európe sú ženy. V najvyšších akademických funkciách sú tiež stále nedostatočne zastúpené, pričom len 26 % pozícií riadnych profesorov zastávajú ženy. Ženy sú tiež nedostatočne zastúpené medzi samostatne zárobkovo činnými odborníkmi v oblasti vedy, techniky a IKT na úrovni iba 25 %.Vo viac ako polovici členských krajín EÚ a v pridružených krajinách je podiel výskumníčok pod 40 %. Lotyšsko a Litva majú najvyšší podiel výskumníčok a to 52,2 % a 49,5 %, zatiaľ čo Holandsko s 26,4 % a Česko s 26,6 % sú najnižšie. V prípade Slovenska štatistika uvádza podiel výskumníčok na úrovni 41,2 %. Tento rozdiel nie je spôsobený nedostatkom prístupu k vyššiemu vzdelávaniu. V priemere v celej EÚ študuje viac žien ako mužov a takmer polovicu doktorandov tvoria ženy (48 %).

Pozitívnym príkladom na Slovensku sú aktivity neziskovej organizácie "Aj Ty v IT", ktorá vznikla v roku 2012. Jej cieľom je zvýšiť počet žien v IT aspoň na úrovni 40 %. Na podporu tohto cieľa ponúka školiace kurzy pre ženy, vrátane Women’s Tester Academy a Women’s Data Academy.

V súčasnosti EÚ zavádza nové politiky v rámci Európskeho výskumného priestoru zamerané na zvýšenie výkonnosti výskumu a inovácií. Členské štáty musia opätovne prijať záväzok zlepšiť rodovú rovnosť vo výskume. Viaceré z nich preto pristúpili k Ľubľanskej deklarácii. V deklarácii sa zaväzujú zabezpečiť spravodlivé, otvorené, inkluzívne a rodovo rovnaké kariérne cesty vo výskume; využívať plány rodovej rovnosti na presadzovanie systémových inštitucionálnych zmien a odstraňovanie inštitucionálnych bariér; a zlepšiť výsledky v oblasti rodovej rovnosti v rámci Európskeho výskumného priestoru.

Ďalším krokom Komisie je požiadavka, aby všetci žiadatelia o granty programu Horizont Europe preukázali, že ich inštitúcia má vypracovaný plán rodovej rovnosti ("GEP").

Súvisiace informácie: 

Zdroj: Science Business

Obrázok: Európska komisia