Európsky výskumný priestor 2020

Posledný septembrový deň prijala Európska komisia ("EK") oznámenie o novom Európskom výskumnom priestore pre výskum a inovácie ("ERA"), ktorý má oživiť politiky v oblasti výskumu a inovácií. Nový Európsky výskumný priestor má byť podľa Bruselu založený na excelentnosti, konkurencieschopnosti, otvorenosti a talente a jeho ambíciou je zlepšiť výskumné a inovačné prostredie v Európe, ale aj urýchliť dosiahnutie klimatickej neutrality a vedúceho postavenia EÚ v digitálnej oblasti, podporiť zotavenie zo spoločenských a hospodárskych dopadov krízy spôsobenej koronavírusom a posilniť odolnosť voči budúcim krízam.

V tejto súvislosti EK stanovila strategické ciele a opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v úzkej spolupráci s členskými štátmi s cieľom uprednostniť investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií, zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentnosti v celej EÚ a umožniť, aby sa výsledky výskumu dostali na trh a do reálnej ekonomiky. Okrem toho sa na základe oznámenia bude tiež podporovať mobilita výskumných pracovníkov, ich zručnosti a možnosti kariérneho rastu v rámci EÚ, rodová rovnosť, ako aj lepší prístup k partnersky preskúmaným vedeckým poznatkom financovaným z verejných zdrojov.

ERA ohlásený už v roku 2000 nedosiahol na národnej úrovni taký význam, ako EK plánovala. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa preto komisia rozhodla prehodnotiť a najmä posilniť ERA, jeho úlohu, lepšie definovať a realizovať jeho kľúčové ciele, ako aj zatraktívniť ho ako spoločný priestor na vytváranie cenného výskumu a inovácií. Európa navyše v súčasnosti čelí významným spoločenským, ekologickým a hospodárskym výzvam, ktoré kríza spôsobená koronavírusom ešte zhoršuje. Výskum a inovácie sú preto kľúčové pri riešení týchto výziev, zabezpečení obnovy Európy a urýchlení súbežnej zelenej a digitálnej transformácie.

Ciele nového Európskeho výskumného priestoru

Na základe vedúceho postavenia Európy v oblasti inovácií a vedeckej excelentnosti je cieľom nového ERA podporovať lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a súkromným sektorom; stimulovať vyššie investície do výskumu a inovácií; posilniť mobilitu výskumných pracovníkov, ich odborné znalosti a tok poznatkov.

Štyri strategické ciele:

  1. Uprednostňovať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií, ktoré podoria zelenú a digitálnu transformáciu. Podpora EÚ sa plánuje prostredníctvom programov, ako je Horizont Európa, politika súdržnosti a Európsky nástroj obnovy. EK opätovne potvrdila cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií EÚ, chce podporovať ďalšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a zosúladiť ich vnútroštátne úsilie. Z tohto dôvodu stanovuje cieľ venovať do roku 2030 5 % vnútroštátneho verejného financovania na spoločné programy výskumu a vývoja a európske partnerstvá. Základným pilierom všetkých investícií v rámci ERA zostáva zásada excelentnosti.
  2. Zlepšiť prístup výskumníkov k excelentným zariadeniam a infraštruktúre v celej EÚ. Investície členských štátov do výskumu a inovácií zostávajú stále nerovnomerné, čo sa premieta do nedostatkov vo vedeckej excelentnosti a inovačných výstupoch, ktoré je potrebné preklenúť. EÚ už podporuje zaostávajúce krajiny, a to aj prostredníctvom individualizovanej podpory na mieste, a program Horizont Európa v tom bude ďalej pokračovať prostredníctvom posilnenej spolupráce so skúsenejšími partnermi s cieľom zlepšiť prístup k excelentnosti. Komisia navrhuje, aby členské štáty, ktoré v súvislosti s HDP zaostávajú za priemernými investíciami do výskumu a inovácií v EÚ, zamerali svoje úsilie na zvýšenie svojich investícií v nasledujúcich piatich rokoch o 50 %. Na tento účel sa prostredníctvom špecializovaných programov odbornej prípravy a mobility medzi priemyslom a akademickou obcou vytvoria príležitosti mobility pre výskumníkov, aby mohli získať prístup k excelentnosti a rozšíriť svoje skúsenosti. S cieľom zohľadniť pokrok vo výskume založenom na excelentnosti by členské štáty, ktoré z hľadiska najčastejšie citovaných publikácií zaostávajú za priemerom EÚ, mali v nasledujúcich 5 rokoch znížiť rozdiel oproti priemeru EÚ aspoň o jednu tretinu.
  3. Preniesť výsledky do ekonomiky s cieľom podporiť podnikateľské investície a uvádzanie výsledkov výskumu na trh, ako aj posilniť konkurencieschopnosť a postavenie EÚ v globálnom technologickom prostredí. Komisia v snahe urýchliť prenos výsledkov výskumu do reálnej ekonomiky a podporiť realizáciu novej priemyselnej stratégie bude podporovať a usmerňovať vypracúvanie spoločných technologických plánov s priemyslom, ktoré umožnia prilákať viac súkromných investícií do kľúčových medzinárodných projektov. Tým sa podporí rozvoj konkurencieschopných technológií v kľúčových strategických oblastiach a zároveň sa zabezpečí silnejšia európska prítomnosť na globálnej scéne. Komisia zároveň v nadväznosti na podrobné monitorovanie preskúma možnosť vytvoriť rámec pre vytváranie sietí, ktorý bude vychádzať z existujúcich subjektov a kapacít, ako sú centrá excelentnosti alebo centrá digitálnych inovácií, s cieľom do roku 2022 uľahčiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov. V tomto dvojročnom rámci Komisia zaktualizuje a vypracuje hlavné zásady, ktoré zabezpečia, aby sa inovácie mohli zhodnocovať a odmeňovať, ako aj kódex postupov pre inteligentné využívanie duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť prístup k účinnej a cenovo dostupnej ochrane duševného vlastníctva. 
  4. Posilniť mobilitu výskumníkov a voľný tok poznatkov a technológií prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že výskum a jeho výsledky budú prínosom pre všetkých. EÚ sa zameria na zlepšenie príležitostí na kariérny rast v snahe pritiahnuť a udržať najlepších výskumných pracovníkov v Európe, ako aj motivovať výskumných pracovníkov, aby pokračovali v kariére mimo akademickej obce. Na tento účel poskytne do konca roka 2024 v spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami súbor nástrojov na podporu kariérneho rastu výskumných pracovníkov. Tento súbor nástrojov bude pozostávať z (i) rámca kompetencií pre výskumníkov na identifikáciu kľúčových zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, (ii) programu mobility na podporu výmeny a mobility výskumníkov medzi priemyslom a akademickou obcou, (iii) cielenej odbornej prípravy a príležitostí na profesionálny rozvoj v rámci programu Horizont Európa, (iv) ako aj portál jednotného kontaktného miesta, ktorý ľuďom uľahčí vyhľadávanie informácií i riadenie ich vzdelávania a kariéry.

EÚ sa bude usilovať o dosiahnutie uvedených strategických cieľov v úzkej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom 14 opatrení, ktoré sú navzájom prepojené a majú pri realizácii ERA zásadný význam. Komisia bude okrem toho riadiť Európske fórum pre transformáciu. Ide o strategické diskusné fórum s členskými štátmi, ktoré ich bude podporovať pri jednotnom vykonávaní týchto štyroch cieľov. Komisia takisto do prvej polovice roku 2021 navrhne, aby členské štáty prijali Pakt pre výskum a inováciu v Európe, ktorým sa posilní ich záväzok týkajúci sa spoločných politík a zásad a určia oblasti, v ktorých spoločne vypracujú prioritné opatrenia.

Stanovisko Európskej asociácie univerzít (EUA)

15. októbra 2020 vydala EUA stanovisko k obnovenému ERA "The new European Research Area: building capacity through dialogue", v ktorom vyzvala Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby budovali komplexný dialóg s univerzitami a ďalšími aktérmi v oblasti výskumu a inovácií o prostriedkoch a cieľoch nového ERA. EUA zopakovala svoju výzvu členským štátom EÚ, aby zabezpečili udržateľné financovanie výskumu a inovácií na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

Súvisiace informácie

Zdroj: EK

Ilustračná fotografia: UNIBA